NAŠE BYLINKY:
BAZALKA PRAVÁ - Bazalka pravá je jednoročná liečivá rastlina z čeľade hluchavkovité. Má špecifickú intenzívnu vôňu. Ľudovo sa bazalke hovorí i basilika, prípadne bazalienka. Bazalka je medonosnou rastlinou, pre svoju bohatosť kvitnutia je veľmi cennou včelárskou rastlinou. Do Európy sa pravdepodobne dostala z Indie, kde je známa a pestovaná už viac ako 5000 rokov. V Indii je považovaná za posvätnú bylinku, ktorá pomáha duši v jej putovaní do raja. Používala sa aj pri pohreboch v Egypte, kde je dokázaná jej prítomnosť pri balzamovaní múmií. Rimania zas bazalku považovali za afrodiziakum a používali ju vo forme éterických olejov. V Grécku ju poznal už zakladateľ botaniky Theofrastos z Eresu a botanik a lekár Pedanius Dioscorides. Jej názov je odvodený od gréckeho slova basileus, ktoré znamená kráľ.
KÔPOR VOŇAVÝ - Kôpor voňavý je rastlina z čeľade mrkvovité. Je to jednoročná bylina s popolavosivo ryhovanou, rozkonárenou stonkou zakončenou okolíkom žltkastých kvetov. Čiarkovité, viackrát perovito zložené listy vyrastajú striedavo zo stonky. Plody sú dvojnažky. Celá rastlina aromaticky vonia. Ľudia ho tisícročia využívali nie len kvôli špecifickej vôni, ale aj pre jeho cenné liečivé vlastnosti. Vedeli ste, že jeho anglický názov „dill“ pochádza zo staronórskeho slova a znamená „upokojiť, uchlácholiť“? Kôpor sa totiž okrem iného v minulosti používal aj ako prostriedok proti nespavosti a podráždenosti. Ale má aj antibakteriálne účinky, je skvelým bojovníkom proti osteoporóze, pomáha prečisťovať krv, zlepšuje zrak...
LEVANDUĽA LEKÁRSKA - Levanduľa lekárska (úzkolistá) je základný druh pochádzajúci z francúzskej časti Stredozemia. Tvoria ju vyššie stonky s podlhovastými klasmi fialových kvetov. Dokáže kvitnúť pomerne dlho, väčšinou od konca júna do augusta. Listy sú neopadavé, úzke, modrozelené v zime a na jar a svetlozeleneé počas leta. Nie je náročná na pôdny typ, najlepšie porastie v suchšej, dobre priepustnej, vápenatej pôde na slnečnom stanovišti. Nedarí sa jej však v premokrenej pôde. Ak chcete udržať kompaktný tvar, je potrebný pravidelný, každoročný rez. Ideálny čas na zostrihnutie je po odkvitnutí a to skrátením na jednu tretinu jej výšky. Úžitok: Pri podráždenosti, búšení srdca, migréne, poruchách trávenia či črevnom nadúvaní môžeme použiť nálev. Levanduľa pôsobí ako upokojujúci prostriedok a súčasne antibioticky; povzbudzuje pankreas k vyššej tvorbe enzýmov. Olej z levandule je výborný pri relaxácii. Tinktúru možno použiť ako prekrvujúci prostriedok pri reumatických a ischiatických bolestiach...
LIGURČEK LEKÁRSKY alias VEGETA - Používate v kuchyni vegetu na dochutenie polievok? Jej základom je Ligurček lekársky (Levisticum officinale) alebo po česky libeček. Aj preto ju ľudovo nazývame magi, alebo vegeta. Ligurček pochádza z hornatých oblastí Iránu a Afganistanu. Odtiaľ sa rozšírila do južnej Európy, kde sa stala neoddeliteľnou súčasťou dedinských záhrad a európskej gastronómie. Po stáročia sa používa ako korenie a zažívacie tonikum.
MAJORÁN ZÁHRADNÝ - (Origanum majorana syn. Majorana hortensis), ľudovo tiež majoránka, je rastlina z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Je to jednoročná, niekedy aj dvojročná bylina s priamou, rozkonárenou stonkou a protistojnými, oválnymi listami. Drobné, biele kvety tvoria husté strapce, ktoré sú stopkaté a vyrastajú v pazuchách listov. Plody sú tvrdky a úplne dozrievajú len v teplých oblastiach. Celá rastlina príjemne vonia.
MATERINA DÚŠKA - Podľa starej povesti je materina dúška v skutočnosti matka premenená na kvietok. Jedného dňa dobrým deťom umrela ich milovaná mamička. Pri jej hrobe však zrazu vyrástla fialkastá kvetinka, ktorá voňala tak nádherne, presne tak sladko, ako kedysi ich mamička. Takto dietky vedeli, že je stále s nimi a dáva na ne pozor. Materina dúška totiž ochraňuje a lieči každého, kto sa zverí do jej rúk aj dnes. Materina dúška (Thymus serpyllum), matka všetkých bylín - má mnohé liečivé účinky, pôsobí najmä na ochorenia dýchacích ciest, nervovú sústavu a črevné problémy. Má aj dezinfekčnú schopnosť, čím pomáha zoceliť zle hojace sa rany alebo spálenú pokožku po dlhom a nechránenom pobyte na slnku. Používa sa dokonca aj pri zápaloch v ústnej dutine.
MÄTA PIEPORNÁ - Mäta pieporná patrí medzi najznámejšie a najpoužívanejšie bylinky. Je silne aromatická, s liečivými účinkami a dá sa z nej všeličo pripraviť., napr. aj chladivý dezodorant, či ústna voda. Mäta vždy symbolizovala pohostinnosť a priateľstvo. Pochádza z Ázie a Stredomoria. Gréci ju používali na čistenie stolov, na ktorých hodovali, a do kúpeľa ako stimulans. Rimania používali mätu ako pomoc pri trávení, osviežovač dychu, do posilňujúceho likéru, do ovocných kompótov a parfumov. Mäta je skvelá na upokojenie tráviacej sústavy, pomáha pri syndróme dráždivého čreva a nadúvaní. Môže však zhoršiť žalúdočný reflux. Je bohatá na fytonutrienty, chráni pred rastom nádorov a má aj antibakteriálne a antifungicídne účinky.
MEDOVKA LEKÁRSKA - Latinský názov: Melissa officinalis – starí Rimania ju nazývali apiastrum – hviezda včiel. Ľudovo je nazývaná rojovník alebo včelník, pretože priťahuje včely zo širokého okolia. Z tohto dôvodu sa nové úle potierajú medovkou skôr, ako sa do nich nasadí nový roj. Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru i peľu. Pôsobí hlavne ako upokojujúci prostriedok, najčastejšie v oblasti tráviaceho traktu – na žalúdočné neurózy, ďalej na srdcové neurózy, búšenie srdca a pod. Pravidelné pitie medovky vraj predlžuje život. Bola zasvätená bohyni Mesiaca a lovu Diane, pretože sa verilo, že má vplyv na plodnosť. Pridávala sa do pečiva a vína, ktoré sa pripravovali na magické rituály. Zaručí pokojný spánok a spokojné sny. Pomáha zabudnúť na starosti, zármutok...
NECHTÍK LEKÁRSKY - je jednou z najobľúbenejších liečivých bylín v západnom svete a právom sa mu pripisuje množstvo účinkov. Latinský názov Calendula je od výrazu calendarium, kalendár – údajne preto, že nechtík otváraním a zatváraním svojich súkvetí „počíta dni“. Nechtíku sa kedysi pripisovala moc zabrániť zlým silám vojsť do domu. Francúzska legenda dokonca hovorí, že keď panna vstúpi naboso do záhona nechtíka, porozumie reči vtákov. Ako liečivú rastlinu proti zhnisaným ranám a vredom ho odporúčali významní liečitelia v Európe vrátane Hildegardy z Bingenu, Paracelsia, Sebastiana Kneippa alebo Márie Trebenovej, ktorá ho zaradila medzi tridsaťpäť Božích bylín.
PETRŽLEN VŇAŤOVÝ KUČERAVÝ - patrí medzi najstaršie kultúrne typy. V starovekom Grécku predstavoval posvätný symbol radosti a v tej dobe zdobil panovníkovu hlavu. .Dnes má široké uplatnenie najmä v kuchyni. Je základom bylinkového zväzku bouquet garni a pridáva sa do väčšiny polievok a vývarov, do bešamelových omáčok, do omeliet, šalátových zálievok, majonéz, plniek a mletého mäsa. Čerstvou nakrájanou petržlenovou vňaťou posypeme varenú zeleninu, krémové polievky, šalát z paradajok, kuracie frikasé, grilované ľadvinky, grilované alebo vyprážané ryby... Petržlen je však aj zdraviu prospešný. Hlavnými účinnými látkami petržlenu sú silice, ktoré majú diuretický účinok a pomáhajú pri chorobách obličiek, močového mechúra, pri obličkových kolikách a pri problémoch s močovými kameňmi, po zápale prostaty, pri menštruačných problémoch, črevnej kolike. Povzbudzuje chuť do jedla, zlepšuje funkciu žliaz s vnútornou sekréciou. Je tiež výborný na prečistenie pleti. Je bohatý na draslík, vápnik, horčík, mangán, železo a chlór, provitamín A, vitamíny B, list navyše obsahuje väčšie množstvo kyseliny listovej.
RUMANČEK PRAVÝ - LEKÁRSKY - Rumanček kamilkový (lat. Matricaria chamomilla) má dlhú históriu, počas ktorej sa stal jednou zo základných liečivých bylín. Túto jednoročnú bylinku známu svojou aromatickou vôňou poznali už v antickom Grécku. Pre jej balzamovú vôňu ju nazývali „jablkom Zeme“. Poznali ju aj starovekí Egypťania, pre ktorých bol rumanček posvätnou rastlinou boha slnka Ra. V ukrajinskej heraldike rumanček symbolizuje bohatstvo okolitej prírody. V počiatkoch kresťanstva rumanček nazývali „labuťou bylinou“. V Súzach a Babylone bol považovaný jeho žltý stred za znak Božieho slova a jeho biele okvetné lístky predstavovali šírenie slova po svete počas aktu stvorenia. Rumanček je už dlho považovaný za univerzálny všeliek, a to oprávnene. Jeho účinky sú preukázateľné pri množstve chorôb a zdravotných ťažkostiach. Kvet bylinky obsahuje silice s bisabolom, flavonoidmi, priaznivo tak pôsobí pri črevných a žalúdočných poruchách a problémoch ako žalúdočné vredy, alebo hemeroidy. Jeho pitie tiež napomáha obnove črevnej mikroflóry.
SKOROCEL KOPIJOVITÝ - Úžasná bylinka, ktorá má široké využitie pri pomoci s rôznymi ťažkosťami, bola dobrým pomocníkom už pre našich predkov. Poznali skvelé účinky tejto byliny, ktorá bola veľakrát jedinou pomocou na bojových poliach. Skorocel má totiž výbornú schopnosť zastavovať krvácanie. Navyše ranu dezinfikuje a podporuje jej hojenie. Preto si vojaci prikladali na poranenia jeho listy. Poznali ho aj v Severnej Amerike, kde dostal od Indiánov pomenovanie "stopa bieleho muža". Skorocel je aj dnes u nás bežne sa vyskytujúca trvácna bylina, ktorá na jar vyháňa z koreňa prízemnú ružicu kopijovitých listov...
ŠALVIA LEKÁRSKA - Šalvia lekárska pochádza z oblasti Stredomoria ale bežne sa pestuje aj u nás. Ide o nízky poloker so striebristo sivými vajcovitými lístkami. Môžeme ju pestovať aj v nádobách. Zbierajú sa lístky šalvie alebo vňať z vrcholovej časti rastlinky, a to za slnečných dní tesne pred rozkvetom, kedy má rastlinka najviac obsahových látok (éterických olejov). Sušenie by malo prebiehať pri teplote okolo 30° C. Meno Salvia officinalis pochádza z latinského slova salvare, čo znamená liečiť. Predtým bola táto bylinka považovaná za mocný všeliek. Látky obsiahnuté v šalvii lekárskej podporujú zdravé fungovanie dýchacích ciest, prirodzenú obranyschopnosť aj trávenie.
TYMIÁN CITRÓNOVÝ ZLATÝ - Tymián obyčajný (Thymus vulgaris) je rastlina veľmi podobná voľne rastúcej obľúbenej materinej dúške. V poslednej dobe hojne využívaný aj ako korenie s výraznou vôňou a je obľúbený hlavne v stredomorskej kuchyni. Známe sú však aj jeho účinky na ľudskú psychiku či zdravie. Je to trvácny, malý rozkonárený poloker vysoký 5-40 cm. Kvitne od mája až do septembra bielym alebo fialovým kvetom a je nenáročný na pestovanie. Najlepšie je zbierať ho dopoludnia. Sušíme ho pozvoľna, ideálne vo zväzkoch a v tieni.
ZELER VŇAŤOVÝ - Je blízky príbuzný u nás známemu zeleru buľvovému. Zeler vňaťový - Apium graveolens má jemnú, aromatickú vňať až 50 cm vysokú. Dá sa pestovať zo semien nasadených do nádob počas februára, sadeničky sa vysádzajú až v polovici mája. Pre pestovanie za oblokom sa vysieva v septembri a postupne sa podľa potreby zužitkováva. Zeler dlho klíči a spočiatku sa vyvíja pomaly. Obsahuje cukry (manitol pre diabetikov), flavonoidy spevňujúce kapiláry, pôsobí protizápalovo s protibakteriálnym účinkom. V ľudovom liečiteľstve sa používa ako močopudný prostriedok, pri močových kameňoch, podagre. Je vhodný pre diabetikov, reumatikov, pri ochablosti a črevným kŕčom, pri opuchoch, lebo aktivuje látkovú výmenu. Priaznivo ovplyvňuje nervovú sústavu.