Deti boli spočiatku nesmelé a tiché, ale veľmi rýchlo sa dostali "do hry" a popýšili sa aj svojim talentom /recitovali, spievali...). Možno k ich osmeleniu pomohol aj fakt, ktorý spočiatku všetkých poriadne zaskočil: deti boli totiž pri pasovačke dekorované prváckym klobúčikom so svojim menom. Ukázalo sa však, že za tých vyše deväť mesiacov čakania sa dačo "pokazilo" ˇa klobúčiky boli deťom odrazu akési tesné! Alternatívu, že by sa v kabinete, kde čakali na svoju premiéru, zmenšili, sme - logicky - vylúčili a tak jediným vysvetlením bolo, že deti medzitým poriadne vyrástli. Ale paradoxne, kým z tesných klobúčikov boli dospeláci nešťastní (pani riaditeľka a ostatní pedagógovia), v deťoch vyvolali dobrú náladu, ktorú dávali najavo roztopašným chichotom. Nakazili ním všetkých, takže po pár minútach sa usmievali všetci a pritesné klobúčiky ich prestali trápiť.
Aj 1. B treda so svojou triednou Mgr. Angelou Potiskovou sa predstavila v plnej paráde: